Mikroskopy
Mikroskopy
Počas každodennej praxe pri objektívnom zisťovaní a skúmaní patogénnych mikroorganizmov sa v diagnostike a identifikácii prikláňa k meraniu pomocou prístrojov na báze rezonancií. Veľmi vysokú objektivitu je ale možné dosiahnuť skúmaním a pozorovaním priamo pod optickým mikroskopom. Prezentácia na monitore obrazovky pomocou CCD kamery túto objektivitu ešte viac umocní.
Preto sme pre vás pripravili novú ponuku vhodných prístrojov, či už na pozorovanie a analýzu krvi pomocou mikroskopu s tmavým pozadím, alebo klasickým laboratórnym mikroskopom. Fotenie a archivovanie záberov pomocou kamery v počítači umožní podrobnú a presnú analýzu a archiváciu skúmaných vzoriek. Všetky prístroje a nahrávacie zariadenia, ktoré sú v našej ponuke sú dostupné vďaka veľmi rozumne vyváženej kvalite a cene.
Pred tým než sa rozhodnete investovať do zariadenia mikroskopu a kamery, sme pre Vás pripravili veľmi doležité informácie, ktoré vám ulahčia sa správne rozhodnúť.
V HLAVNOM MENU sú uvedené konkrétne produkty s cenamy !!!!!!!!!! : MIKROSKOPY - Produkty.
Aký mikroskop si kúpiť?
Vyberanie modelu biologického mikroskopu si môže vyžiadať dlhšie rozmýšľanie, keďže hľadáme odpoveď na nasledujúce otázky:
- aké osvetlenie je najlepšie?
- ako môžeme vedieť, aký druh optiky dostaneme?
- aké príslušenstvo potrebujeme, respektíve čo môžeme robiť, keď niečo nie je k dispozícii?
- čo sú Abbe, íris alebo DIN, a prečo môžu byť dôležité?
Na našej webovej stránke sa Vám snažíme pomôcť vybrať si ten najvhodnejší mikroskop, aby ste predišli chybám, ktoré by Vás mohli stáť veľa peňazí.
Môže sa stať, že po prečítaní nášho sprievodcu si nevyberiete práve ten najmodernejší, najnovší model, ale je isté, že vďaka dobre premyslenému rozhodnutiu svoje peniaze utratíte na kúpu najvhodnejšieho prístroja. Vhodne zvolený prístroj Vám poslúži dlhé roky, pričom okrem opatrného zaobchádzania si vyžaduje iba minimálnu údržbu. Optická a mechanická konštrukcia základných mikroskopov sa v posledných sto rokoch zmenila len málo, hoci sklené materiály, nátery a telá mikroskopov prešli veľkým vývinom. Na našej stránke sa zameriavame na tradičné zložené biologické mikroskopy. Uverejnené informácie môžu byť užitočné aj pri výbere profesionálnych alebo tzv. stereoskopických mikroskopov, ale naším hlavným cieľom je poradiť pri výbere kvalitného zloženého biologického mikroskopu. („Zložený“ je mikroskop, ktorý sa skladá z viacerých objektívov, tie sú parfokálne, parcentrické.) Naším cieľom je pomôcť zvoliť si taký kvalitný mikroskop, ktorý bude vhodne fungovať dlhé roky. Preto je účelné vybrať si také materiály a štruktúru, ktoré Vám poslúžia hoci aj celý život.
Najlepšie si je vybrať modely vyrobené z kovovej zliatiny, pri ktorých je len minimálna vibrácia, respektíve ktoré sú citlivé na zmeny teplôt tiež len v malej miere. Snažte sa vyhýbať modelom, ktoré sú vyrobené z umelých hmôt! Môžete sa stretnúť s modelmi, ktoré sú zavádzajúco sfarbené, akoby boli vyrobené z kovu, ale v skutočnosti sa pri ich výrobe tiež použili iba umelohmotné materiály, preto treba byť ostražitý. Keď máte pochybnosti, spýtajte sa distribútora prístroja.
Samozrejme pri vytváraní ponuky našej spoločnosti sme brali ohľad na vyššie spomenuté fakty a nami distribuované mikroskopy vyhovujú najvyšším mechanickým a optickým kritériám.
Čiže nami požadované vlastnosti sú:
- šošovky vyrobené z optického skla,
- ozubené kolesá zaostrovacieho systému vyrobené z kovu, ktoré sú pripevnené ku kovovej štruktúre kovovými skrutkami,
- chemicky odolná úprava povrchu
- guľôčkové ložisko (čiže nie len klzné ložiská s vhodným mazadlom) pri všetkých dôležitých súčastiach
V niektorých prípadoch je ťažké získať vhodné informácie o týchto detailoch len na základe internetových prospektov alebo katalógov, ale napríklad aj porovnanie hmotnosti jednotlivých kusov nám môže poskytnúť určité informácie o váhe, respektíve o tuhosti prístrojov.
Optické prvky
Pri kupovaní mikroskopu si najprv popri mechanických vlastnostiach všímame optické prvky. Medzi dvoma objektívmi alebo okulármi s podobnými zväčšovacími faktormi môžu existovať obrovské rozdiely. Najdôležitejšími stavebnými prvkami sú do mikroskopu integrované šošovky – aj napriek tomu, že predstavujú iba jednu časť mikroskopu. Ale ani celkom dokonalé šošovky sa nedajú používať bez vhodného zaostrovacieho systému. Preto pri našom rozhodovaní by sme mali brať ohľad nielen na kvalitu šošoviek, ale aj na celý mikroskop ako samostatnú jednotku.
DIN – Objektív každého mikroskopu je vyrobený podľa medzinárodnej normy DIN. Skratka DIN sa skladá zo začiatočných písmen slov „Deutche Industrie Norm“ (Nemecká priemyselná norma). Ten istý rozmer znamená aj skratka RMS (Royal Microscope Society), keď každý palec (ang. inch) znamená priemer 0,8´´ a závit 32.
V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť aj s označením JIS, ktoré odkazuje na japonskú normu. Vybrať si mikroskop vyhovujúci norme DIN je múdrym rozhodnutím. Normované rozmery a závity umožňujú, aby sme si zadovážili náhradné dielce skoro od hociktorého výrobcu v prípade, že sa niektorý z objektívov poškodí. V opačnom prípade sa môže stať, že výrobca už zanikol, objektív od iného výrobcu zas nie je kompatibilný s našim mikroskopom, čo veľmi ľahko môže znemožniť používanie nášho prístroja.
Pod dĺžkou tubusu rozumieme vzdialenosť medzi objektívom a vznikajúcou obrazovou rovinou (ktorú budeme pozorovať cez okulár). Vo všeobecnosti je to 160 mm. Táto hodnota je uvedená na objektíve. Na ňom niekedy vidíme znak nekonečna (∞) – to znamená, že pri optimálnej tvorbe obrazu svetelné lúče, ktoré smerujú k našim očiam, nie sú koherentné, ale paralelné. Znovu ich môžeme zaostriť tubusovou šošovkou. Je dôležité vedieť, že k objektívom nastaveným na nekonečno (tzv. systém Infinity) je potrebné vždy použiť vhodnú tubusovú šošovku. Pri systémoch so 160 milimetrami je prakticky možné použiť objektívy aj od iných výrobcov, keďže v týchto prípadoch tubusová šošovka nie je súčasťou mikroskopu.
Na objektívoch možno vidieť rozličné nápisy:
- zväčšenie objektívu (1x, 20x atď.). Zväčšenie objektívov môže byť označované aj farbami (čierna: 1x/1.25x; hnedá: 2x/2.25; červená: 4x/5x; žltá: 10x; zelená: 16x/20x; tyrkysová: 16x/22x; bledomodrá: 40x/50x; tmavomodrá: 60x/63x, biela alebo krémová – ktorá zároveň znamená aj olejovú imerziu – : 100x).
- dĺžka tubusu: 160 alebo ∞
- hrúbka krycieho sklíčka (typické je 0,17 mm). Môžeme sa ale stretnúť aj s hodnotou 0 (keď sa nepoužíva krycie sklíčko, napríklad pri analýze DNA) alebo s čiarou (keď hrúbka krycieho sklíčka je irelevantná – to je možné iba pri malom zväčšovaní) alebo s hodnotou 1 (1 mm, napríklad keď inverzným mikroskopom zospodu sledujeme Petriho misku).
- značenie Oil alebo HI (homogeneous immersion) pri používaní glycerínu. Keď toto značenie chýba, tak logicky musí ísť o suchú optiku.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou nášho objektívu je, že je „achromatický“. Tento výraz znamená viac vecí. Po prvé, šošovky sú leštené tak (a aj z nich zostavené objektívy sú také), aby fungovali ako na farby korigovaný optický systém. Naprojektovanie a výroba objektívov, ktoré sa používajú v mikroskopoch, nie sú dokonalé, pri niektorých farbách sa obraz vytvára mimo roviny fókusu, a tak ho nevidíme, ale vynorí sa ako hmlistý obraz obklopujúci skúmaný objekt. Achromatické šošovky a šošovkové systémy sú korigované na túto farebnú chybu.
Po druhé, podľa noriem vzťahujúcich sa na achromatické objektívy, okolo ohniska je 60 % zorného poľa na ploche a nemôže sa objaviť nijaké optické skreslenie, ktoré by ináč mohlo byť spôsobené chybami v šošovkách.
Pri príprave objektívov a šošoviek sa veľmi presne treba držať opísaných procesov. V prípade achromatických systémov sa farebné chyby (chromatická aberácia) aj odklon roviny fókusu od roviny (sférická aberácia) objavujú pri vonkajších, periférnych častiach zorného poľa, čo tvorí asi jeho 40%. Rovina fókusu sa väčšinou v tomto pásme ohýba smerom nahor, čo je normálny jav. A keďže skúmaný objekt sledujeme väčšinou uprostred zorného poľa, často ani nezbadáme túto chybu. Možno, že si budeme myslieť, že potrebujeme dokonalý objektív, taký, ktorý v celých 100 percentách zorného poľa vytvára obraz bez najmenšieho skreslenia. Takúto objektívnu šošovku nazývame ako „planchromatická“ šošovka. Je veľmi drahá, väčšinou ju nájdeme len v zložitých lekárskych alebo bádateľských mikroskopoch, ktorých cena sa začína pri niekoľko tisíc eurách.
Vo väčšine prípadov achromatické objektívy sú absolútne dostačujúce na bežné využívanie v laboratóriách, školách alebo v domácnostiach. Nasledujúci stupeň po achromatických objektívoch tvorí kategória „semi-plan“. V týchto systémoch sa skreslenie objavuje len na 20 percentách zorného poľa, vo vonkajšej časti. Oproti týmto kvalitným systémom mikroskopy bežne dostupné v hračkárstvach disponujú len lacnými umelohmotnými šošovkami, ktoré vytvárajú celkom nevyužiteľný, hmlistý obraz.
Okuláre
Doteraz sme sa zaoberali s vlastnosťami objektívov, teraz si zaostrime pozornosť na šošovkový systém, ktorý sa nachádza najbližšie k našim očiam. Ten sa nazýva okulár alebo jednoducho očná šošovka. Odporúčame vybrať si taký model, v ktorom očná šošovka disponuje dostatočne veľkým zorným uhlom. Na týchto prístrojoch je šošovka slúžiaca na nahliadnutie očividne väčšia ako obvykle býva. Okuláre s veľkým zorným uhlom majú dve výhody. V prvom rade je oveľa jednoduchšie nájsť vhodnú pozíciu pri nahliadnutí. Príčina je tiež veľmi jednoduchá: stačí si len pomyslieť na to, aké ťažké je pozerať sa cez dieru vytvorenú ihlou, a naopak, o koľko jednoduchšie je to robiť pri otvore vo veľkosti väčšej mince. V takýchto šošovkách s veľkým zorným uhlom je priemer očnej šošovky asi 18 mm. Obzvlášť dôležité to môže byť, keď obraz v mikroskope chceme ukázať aj deťom. Okuláre s veľkým zorným uhlom premietnu samozrejme väčšiu plochu skúmaného objektu, v dôsledku čoho aj malé pohnutie vzorky môže byť dostačujúce na skúmanie celej vzorky.
Očné šošovky môžu byť aj vymeniteľné (prevažne sú to s 5x, 10x, 15x a 20x zväčšením). Pri vymieňaní rôznych zväčšení treba dávať pozor, aby sa prach nedostal do vnútra mikroskopu, kde by odstraňovanie nečistôt bolo veľmi ťažké. Pri vhodne zvolenej príprave výmenu môžeme uskutočniť aj za kratší čas ako jedna sekunda.
Je účelné si určiť, ktoré očné šošovky a objektívy používame najčastejšie. Tie potom môžeme namontovať na mikroskop, a podľa možností ani ich neodstránime. Kvôli ochrane proti prachu a iným nečistotám je dobré mikroskop zakryť, keď sa nepoužíva, respektíve čím menej vymieňať očné šošovky alebo okuláre.
Rozlíšenie
Musíme pochopiť, že rozlišovacia schopnosť mikroskopu (čiže schopnosť ukázať zvlášť jednotlivé, navzájom veľmi blízke body) závisí od objektívu. Očná šošovka len ďalej zväčšuje obraz s daným rozlíšením a veľkosťou, ktorý bol vytvorený objektívom. Najlepším príkladom je asi fotografia. Keď si odfotíme svoje ruky, a túto fotku zväčšíme na tisícnásobok pôvodných rozmerov, nebudeme na nej vidieť bunky tvoriace náš organizmus. V čase vzniku tejto fotky je rozlíšenie obrazu (čiže rozmery najmenších pozorovateľných častí) už dané. Prílišné zväčšovanie zapríčiní len zviditeľnenie zŕn použitého filmu, alebo sa pixely, ktoré tvoria samotný obraz v digitálnom svete, zväčšia na veľké štvorce. Aj rozlíšenie mikrospokopov (čiže rozmery tých najmenších častí, ktoré ešte môže očná šošovka zväčšiť) je podobným spôsobom určované objektívom mikroskopu. Očná šošovka vie zväčšovať len tie detaily, ktoré sú prítomné v obraze vytvorenom objektívom, ale nevie k obrazu dodať novšie, menšie detaily. Preto objektívy zabezpečujúce vyššiu mieru zväčšovania ukážu viac detailov v obraze, než objektívy rovnakej kvality, ale s nižšou mierou zväčšovania. Napríklad objektív so 40x zväčšovaním s očnou šošovkou s 10x zväčšovaním (čiže výsledné zväčšovanie je 40 x 10 = 400x) zabezpečí detailnejší obraz, ako 20x objektív s 20x očnou šošovkou – aj napriek rovnakému výslednému zväčšovaniu (20 x 20 = 400).
Vybrať si monokulárny alebo binokulárny mikroskop?
Často povstane otázka, či je lepšia jedna očná šošovka alebo dve. Je to otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď: závisí to od spôsobu používania a samozrejme od objemu financií, ktoré má človek k dispozícii. Keď mikroskop používame nepretržite dlhé hodiny, v každom prípade je nutný binokulárny mikroskop. Používanie tohto prístroja totiž oveľa menej unavuje oči. Možno ste si už všimli, že väčšina profesionálnych mikroskopov na trhu je dodávaná s dvoma očnými šošovkami, práve zo spomenutých dôvodov.
Keď mikroskop používa predovšetkým dieťa, môže sa stať, že monokulárny model bude vhodnejším – dôvodom je, že očný rozostup u detí je menší než u dospelých, čo sa môže ukázať ako problém pri nastavovaní mikroskopu. Pri binokulárnych mikroskopoch (keď sa vzdialenosť medzi očnými šošovkami nedá nastaviť na želateľnú nižšiu hodnotu), je účelné, ak deti používajú len jeden okulár.
Osvetlenie
S výnimkou prípadu, keď mikroskop používame nepretržite pri dennom svetle vo voľnej prírode, budeme potrebovať aj elektrický osvetľovací systém vhodnej kvality. Našťastie zber svetelných lúčov pomocou malého zrkadielka umiestneného pod stolčekom je už u väčšiny výrobcov mikroskopov minulosťou. Elektrické osvetlenie je oveľa pohodlnejšie, v každom prípade sa oplatí oželieť niekoľko eur navyše. Možno na prvý pohľad sa to nezdá ako dôležitá vec, predsa sú podstatné rozdiely medzi troma typmi osvetľovacích systémov.
Žiarovka
S najväčšou pravdepodobnosťou je to najlacnejšie dostupná forma osvetlenia. Aj vo svojom byte nájdeme asi veľmi veľa týchto svetelných telies: v nich sa nachádza tenký kovový drôt, ktorý sa vplyvom cez neho pretekajúceho elektrického prúdu zahreje a začne svietiť. Žiarovka je lacný, stály zdroj svetla, ale má aj niekoľko negatív. Ňou vytvorené svetlo má žltkastý podtón, ktorý môže ovplyvniť správnosť farieb pri skúmaných vzorkách. Častokrát to samozrejme neznamená veľký problém. Oveľa závažnejším nedostatkom je, že žiarovka vyžaruje značné množstvo tepla, môže sa zohriať aj na 180 stupňov Celsia. Vzniknuté teplo môže vzorku ľahko vysušiť, ba dokonca môže zničiť živé organizmy, ktoré môžeme pozorovať v niekoľkých kvapkách vody.
Ďalším problémom je, že keď boli tieto osvetľovacie žiarovky rozšírené, ešte neexistovala nijaká normovaná žiarovka. V dôsledku toho bolo, respektíve je v obehu niekoľko sto rôznych žiaroviek k mikroskopom, a tak nájsť ten vhodný typ je dosť ťažké. Žiarovky možno vyrábať a montovať do mikroskopov veľmi hospodárne. Na väčšine týchto prístrojov nájdeme jediné tlačidlo na zapnutie/vypnutie a nie je pri nich možnosť regulácie intenzity osvetlenia. Pri ostatných druhoch osvetlenia sú potrebné vycibrenejšie nástroje, ktorých výroba je drahšia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa oplatí zniesť aj tieto vyššie náklady.
Žiarivky
Niekoľko žiariviek asi nájdeme aj vo svojej domácnosti. V žiarivkách sú rozličné plyny, ktoré pod napätím produkujú svetlo. Ich cena je o niečo vyššia, ale ich spotreba je zas nižšia, ako pri žiarovkách. Disponujú mnohými vlastnosťami, vďaka ktorým sú vhodné na používanie v mikroskopoch. V prvom rade ich svetlo je belšie, viac sa podobá k prírodnému svetlu Slnka. Vďaka tejto belšej farbe je prirodzenejšia aj farba skúmaných vzoriek. Ďalším pozitívom je, že žiarivky vyprodukujú iba malé množstvo tepla, zohrejú sa asi na 32 stupňov Celsia. Pri takej nízkej hodnote sa aj citlivé malé živočíchy dajú skúmať dlhé hodiny. S najväčšou pravdepodobnosťou práve žiarivky budú predstavovať najvhodnejší zdroj svetla. Tým ich robí studené osvetľovacie teleso a farebná teplota. Napríklad z hľadiska jasu jedna 7 wattová žiarivka vyrobí toľko svetla ako jedna 20 wattová žiarovka, 5 wattová žiarivka zas toľko, ako jedna 15 wattová žiarovka.
LED
Osvetlenie pomocou LED predstavuje najnovší technický postup v súvislosti so svetelnými zdrojmi v mikroskopoch. LED spotrebujú veľmi málo energie, ich životnosť je prakticky nekonečná a v prípade mnohých mikroskopov sa napájajú znovunabíjacími akumulátormi, preto nie je potrebný sieťový elektrický prúd. Nimi vyrobené svetlo má studenú farebnú teplotu, podobne ako pri žiarivkách. Ak si zvolíme osvetlenie LED, je praktické si vybrať model s nastaviteľnou intenzitou svetla. Totiž LED-ové osvetlenie môže byť v mnohých prípadoch jednoducho príliš silné. Ak mikroskop nevyužíva sieťovú elektrinu, snažme sa aj o to, aby v nami vybranom modeli zabezpečovali energiu normované batérie alebo akumulátory (napr. AA NiMH) – a nie špeciálne, unikátne akumulátory. Preto keď sa akumulátor dostane ku koncu svojej životnosti (asi po 500–1000 nabíjaniach), nový zdroj energie sa dá veľmi ľahko zaobstarať. Keďže LED-ové svetlo je modrasté, rozlíšenie mikroskopu sa zvyšuje (preto zvyknú používať v mikroskopoch modrý farebný filter: vlnová dĺžka modrého svetla je kratšia, preto rozlíšenie môže byť o 1,5–2x-krát väčšie ako pri červenom svetle). Na druhej strane treba dodať, že nie je isté, že dosiahnutý obraz bude farebne verný.
Halogénové lampy
Stretneme sa s nimi v prvom rade v lekárskych a bádateľských mikroskopoch. Ich svetlo je typické biele, svetlé, koncentrované. Tieto mikroskopy sa väčšinou dodávajú aj s nástrojom na znižovanie intenzity svetla, ktoré je schopné znížiť aj množstvo vyrobeného tepla. Ak si kupujeme binokulárny mikroskop, kvôli množstvu vyžarovaného svetla je účelné hľadať model s LED-ovým alebo halogénovým osvetlením.
Nastavenie ostrosti
Úlohou zaostrovacieho systému je, aby sme skúmanú vzorku mohli dostať presne do takej vzdialenosti, ktorú si vyžaduje fókus objektívu. Na mikroskope sa nachádza jedna alebo dve skrutky, respektíve jedna trecia spojka.
Silný fókus
Na každom mikroskope je aspoň jedna skrutka – na silnú fokusáciu. Ak nájdeme len jednu skrutku na nastavenie ostrosti, to bude na silnú fokusáciu, pomocou ktorej môžeme nastaviť ostrosť rýchlo, ale menej presne. Často je ťažkou úlohou dosiahnuť dokonalý fókus len pomocou tejto skrutky, na druhej strane viacerí bez problémov používajú svoj prístroj len so skrutkou na silnú fokusáciu.
Jemný fókus
V minulosti sa osobitná skrutka na jemnú fokusáciu nachádzala len na profesionálnych mikroskopoch. Našťastie dnes sa už s ňou môžeme stretnúť aj na čoraz väčšom počte lacnejších modelov. Jej dôležitosť si uvedomíme, ak si pomyslíme, čo sa stane, keď budeme niečo skúmať s príliš malým zväčšením. Dobre si pamätáme, že skúmaný objekt pozorujeme pomocou mikroskopu v jeho zväčšenej podobe. Väčšinou však nemyslíme na to, že mikroskop nezväčšuje iba v rovine, ktorá je kolmá na smer nášho pohľadu, ale aj „zvislo“. Napríklad, keď sledujeme objekt s hrúbkou, akú má obyčajný list papiera a so 400x zväčšením, v mikroskope vidíme taký objekt, ktorého hrúbka zodpovedá jednej 800 stranovej knihe! (Myslime na to, že čísla sa nachádzajú na obidvoch stranách knihy, preto sa jedna 800 stranová kniha skladá zo 400 listov.) Práve preto je potrebné nastaviť ostrosť s vhodnou jemnosťou, a vtedy nám do značnej miery pomáha skrutka na jemnú fokusáciu. Keď táto skrutka chýba, tak pri skúmaní jednej zloženej štruktúry – napríklad tenkých krídiel muchy – môžu zostať skryté mnohé detaily. Je dôležité myslieť na to, že keď si zvolíme model bez skrutky na jemnú fokusáciu s cieľom znížiť výdavky, tak ani v budúcnosti ju nemožno dodatočne namontovať na model, ktorého pôvodne nebola súčasťou. Nezabudnime ani na to, že bez skrutky na jemnú fokusáciu vlastne nevieme využiť schopnosť nášho modelu zväčšovať na viac ako 400x, lebo v týchto prípadoch prakticky nevieme zaostriť obraz. Buďme pozorní aj pri výbere skrutky na fokusáciu na zvolenom prístroji. Presvedčme sa, či sa fokusácia ozaj uskutočňuje jemnejšie – oveľa jemnejšie, ako pri skrutke na hrubú fokusáciu.
Konštrukcia zaostrovacieho systému
Okrem tlačidiel sú veľmi dôležité aj ostatné časti systému nastavenia ostrosti – tie, ktoré priamo nevidíme. Naším cieľom je byť spokojní dlhé roky pri používaní prístroja, preto je dôležité dbať o to, aby aj skryté časti tohto mechanizmu boli vyrobené z kovu. Existuje mnoho, ináč výborných mikroskopov, v ktorých použili umelohmotné ozubené kolesá, ktorých trvanlivosť je do značnej miery otázna. Ak prístroj chceme používať dlhodobo, mali by sme sa vyhýbať takým modelom, ktorých systém ostrosti obsahuje aj umelohmotné súčiastky. Žiaľ musíme konštatovať, že existuje viacero takých mikroskopov, pri ktorých je mechanizmus potrebný na fokusáciu vyrobený z kovu a aj skrutky držiace stolček sú vyrobené z kovu, ale samotný stolček je z umelej hmoty. Dá sa to dobre používať, ale kovové verzie sú oveľa masívnejšie.
Trecia spojka
Ľuďom, ktorí nemajú prax v používaní mikroskopov, sa môže stať, že fókus sa budú snažiť ďalej hýbať smerom nadol alebo nahor aj po dosiahnutí koncovej polohy. Na niektorých modeloch sa nachádza, čo umožňuje točenie skrutky na fokusáciu aj v týchto prípadoch bez toho, že by sa mechanizmus reálne hýbal.
Kondenzor
Skoro v každom mikroskope nájdeme kondenzor. Táto malá sklená šošovka sa nachádza pod stolčekom a jej úlohou je fokusácia svetla. Svetelný lúč vstupuje cez spodok šošovky, ktorá ho potom sformuje do sveteľného kužeľa, a tak sa vzorka môže vhodne osvietiť. Ohýbateľný kondenzor umiestnený pod stolčekom dostáva zvlášť dôležitú úlohu vtedy, ak používame veľmi veľké zväčšovania (1000x a viac), keď potrebujeme veľké množstvo svetla. Už sme videli, že aké je dôležité pri veľkých zväčšeniach nastaviť vzorku presne na rovinu fókusu. A keďže aj kondenzor je ohýbateľný, aj svetelný kužeľ možno upriamiť na želateľnú časť vzorky. Spomedzi kondenzorov je najrozšírenejší tzv. Abbe-kondenzor.
Bez toho, že by sme zašli príliš do podrobností, je potrebné sa zoznámiť s pojmom numerickej apertúry (NA), čo slúži na opis kondenzora. Pri projektovaní mikroskopu sa tým zaoberajú, ale je dôležité vedieť, že keď chceme namontovať nové objektívy na náš mikroskop (napr. objektív s 100x olejovou imerziou), v tom prípade hodnota numerickej apertúry kondenzora musí byť vyššia ako hodnota NA pridaného objektívu – alebo sa prinajmenšom s ňou zhodovať. Ak pracujeme pri zväčšení 400x, k našej práci môže byť vhodný aj fixovaný, neohýbateľný kondenzor, ktorého NA-hodnota je 0,65. Ale ak chceme použiť aj 1000x zväčšenie, pri ktorom má objektív hodnotu NA okolo 1,25, budeme potrebovať jeden podobný, ohýbateľný kondenzor, ktorého NA-hodnota je tiež 1,25. Ako sme už spomenuli, výrobcovia to aj majú na zreteli, a zároveň to je aj jedným z dôvodov, prečo nemôžeme dosiahnuť s niektorými mikroskopmi zväčšenie 1000x.
Držiaky na filtre
Jednoduchý držiak na filtre a integrované filtre možno nájsť vo viacerých mikroskopoch. Môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní kontrastu, respektíve pri vytváraní obrazu so správnou farebnosťou. V niektorých prípadoch môže byť žiaduce použiť aj farebné filtre, aby sa predišlo použitiu takých farbív, ktoré by mohli byť škodlivé pre skúmané živočíchy.
Stolček
Viacerí z nás si už zvykli na to, že vzorku na stolčeku posúvame rukami, čo vo veľkej väčšine prípadov dokonale postačuje. Existuje ale taký nástroj, ktorý posúva vzorku oveľa jemnejšie. Je to mechanický stolček. Je to užitočný doplnok, ktorý je prevažne voliteľným príslušenstvom pri lacnejších mikroskopoch, ale pri lekárskych alebo bádateľských mikroskopoch je dodávaný spolu s nimi. Na mechanickom stolčeku sa nachádzajú dve skrutky. Točením jednej sa vzorka pohybuje smerom dopredu a dozadu, pomocou druhej smerom doprava a doľava. Skrutkami sa vzorka posúva veľmi pomaly a presne. Ak pracujeme aj s veľkými zväčšeniami, takýto mechanický stolček môže byť veľmi užitočný. Napríklad v prípade 1000x zväčšenia aj najmenšie posunutie vzorky, pri ktorom sa jej dotýkame rukami, môže mať za následok, že skúmaná vzorka sa dostane celkom mimo zorného poľa. Viacerí už pri 400x zväčšení považujú jeho použitie za nevyhnutné. Mechanický stolček môže dobre poslúžiť, hoci väčšinou nie je bezpodmienečne nutný. Ak neskôr sa predsa len rozhodneme zaobstarať si ho, bude to jednoduché, lebo rozmery a puzdrá potrebné na jeho namontovanie sú normované. Napriek tomu lepším rozhodnutím by bolo ho kúpiť už hneď s mikroskopom.
Olejová imerzia
V prípade veľkých zväčšení je možnosť využiť techniku tzv. olejovej imerzie. Vtedy treba na sklíčko nakvapkať veľmi malé množstvo špeciálnej tekutiny, a potom treba objektívnu šošovku zapustiť do tejto tekutiny, a to dosiahneme pohybom hlavy mikroskopu smerom nadol. Týmto krokom sa šošovkový systém objektívu, kvapka oleja a sklíčko stávajú z optického hľadiska jedným celkom, čo má za následok významné zvýšenie kvality obrazu. Tento postup môžete použiť, ak sa na objektíve nachádza značenie „O“ alebo „Oil“ (olej). Na sklíčko s preparátom kvapnite zo špeciálneho cédrového oleja, potom sklíčko s preparátom umiestnite na stolček pod objektív. Predtým, než sa pozriete do okulára, presvedčite sa, či olej celkom vypĺňa priestor medzi sklíčkom a objektívom. Dbajte o to, aby ste použili čo najmenšie množstvo oleja a aby sa ten nedostal na iné časti mikroskopu. Po skončení pozorovania nasajte olej zo sklíčka do špeciálnej utierky slúžiacej na čistenie šošovky a očistite aj šošovku objektívu.
Dúfame , že uvedené informácie Vám pomôžu pre správne rozhodnutie kúpi mikroskopu pre vaše potreby
Nastavenie mikroskopu - video návod. Aktivujte si titulky.
Mikroskopy
Počas každodennej praxe pri objektívnom zisťovaní a skúmaní patogénnych mikroorganizmov sa v diagnostike a identifikácii prikláňa k meraniu pomocou prístrojov na báze rezonancií. Veľmi vysokú objektivitu je ale možné dosiahnuť skúmaním a pozorovaním priamo pod optickým mikroskopom. Prezentácia na monitore obrazovky pomocou CCD kamery túto objektivitu ešte viac umocní.
Preto sme pre vás pripravili novú ponuku vhodných prístrojov, či už na pozorovanie a analýzu krvi pomocou mikroskopu s tmavým pozadím, alebo klasickým laboratórnym mikroskopom. Fotenie a archivovanie záberov pomocou kamery v počítači umožní podrobnú a presnú analýzu a archiváciu skúmaných vzoriek. Všetky prístroje a nahrávacie zariadenia, ktoré sú v našej ponuke sú dostupné vďaka veľmi rozumne vyváženej kvalite a cene.
Pred tým než sa rozhodnete investovať do zariadenia mikroskopu a kamery, sme pre Vás pripravili veľmi doležité informácie, ktoré vám ulahčia sa správne rozhodnúť.
V HLAVNOM MENU sú uvedené konkrétne produkty s cenamy !!!!!!!!!! : MIKROSKOPY - Produkty.
Aký mikroskop si kúpiť?
Vyberanie modelu biologického mikroskopu si môže vyžiadať dlhšie rozmýšľanie, keďže hľadáme odpoveď na nasledujúce otázky:
- aké osvetlenie je najlepšie?
- ako môžeme vedieť, aký druh optiky dostaneme?
- aké príslušenstvo potrebujeme, respektíve čo môžeme robiť, keď niečo nie je k dispozícii?
- čo sú Abbe, íris alebo DIN, a prečo môžu byť dôležité?
Na našej webovej stránke sa Vám snažíme pomôcť vybrať si ten najvhodnejší mikroskop, aby ste predišli chybám, ktoré by Vás mohli stáť veľa peňazí.
Môže sa stať, že po prečítaní nášho sprievodcu si nevyberiete práve ten najmodernejší, najnovší model, ale je isté, že vďaka dobre premyslenému rozhodnutiu svoje peniaze utratíte na kúpu najvhodnejšieho prístroja. Vhodne zvolený prístroj Vám poslúži dlhé roky, pričom okrem opatrného zaobchádzania si vyžaduje iba minimálnu údržbu. Optická a mechanická konštrukcia základných mikroskopov sa v posledných sto rokoch zmenila len málo, hoci sklené materiály, nátery a telá mikroskopov prešli veľkým vývinom. Na našej stránke sa zameriavame na tradičné zložené biologické mikroskopy. Uverejnené informácie môžu byť užitočné aj pri výbere profesionálnych alebo tzv. stereoskopických mikroskopov, ale naším hlavným cieľom je poradiť pri výbere kvalitného zloženého biologického mikroskopu. („Zložený“ je mikroskop, ktorý sa skladá z viacerých objektívov, tie sú parfokálne, parcentrické.) Naším cieľom je pomôcť zvoliť si taký kvalitný mikroskop, ktorý bude vhodne fungovať dlhé roky. Preto je účelné vybrať si také materiály a štruktúru, ktoré Vám poslúžia hoci aj celý život.
Najlepšie si je vybrať modely vyrobené z kovovej zliatiny, pri ktorých je len minimálna vibrácia, respektíve ktoré sú citlivé na zmeny teplôt tiež len v malej miere. Snažte sa vyhýbať modelom, ktoré sú vyrobené z umelých hmôt! Môžete sa stretnúť s modelmi, ktoré sú zavádzajúco sfarbené, akoby boli vyrobené z kovu, ale v skutočnosti sa pri ich výrobe tiež použili iba umelohmotné materiály, preto treba byť ostražitý. Keď máte pochybnosti, spýtajte sa distribútora prístroja.
Samozrejme pri vytváraní ponuky našej spoločnosti sme brali ohľad na vyššie spomenuté fakty a nami distribuované mikroskopy vyhovujú najvyšším mechanickým a optickým kritériám.
Čiže nami požadované vlastnosti sú:
- šošovky vyrobené z optického skla,
- ozubené kolesá zaostrovacieho systému vyrobené z kovu, ktoré sú pripevnené ku kovovej štruktúre kovovými skrutkami,
- chemicky odolná úprava povrchu
- guľôčkové ložisko (čiže nie len klzné ložiská s vhodným mazadlom) pri všetkých dôležitých súčastiach
V niektorých prípadoch je ťažké získať vhodné informácie o týchto detailoch len na základe internetových prospektov alebo katalógov, ale napríklad aj porovnanie hmotnosti jednotlivých kusov nám môže poskytnúť určité informácie o váhe, respektíve o tuhosti prístrojov.
Optické prvky
Pri kupovaní mikroskopu si najprv popri mechanických vlastnostiach všímame optické prvky. Medzi dvoma objektívmi alebo okulármi s podobnými zväčšovacími faktormi môžu existovať obrovské rozdiely. Najdôležitejšími stavebnými prvkami sú do mikroskopu integrované šošovky – aj napriek tomu, že predstavujú iba jednu časť mikroskopu. Ale ani celkom dokonalé šošovky sa nedajú používať bez vhodného zaostrovacieho systému. Preto pri našom rozhodovaní by sme mali brať ohľad nielen na kvalitu šošoviek, ale aj na celý mikroskop ako samostatnú jednotku.
DIN – Objektív každého mikroskopu je vyrobený podľa medzinárodnej normy DIN. Skratka DIN sa skladá zo začiatočných písmen slov „Deutche Industrie Norm“ (Nemecká priemyselná norma). Ten istý rozmer znamená aj skratka RMS (Royal Microscope Society), keď každý palec (ang. inch) znamená priemer 0,8´´ a závit 32.
V niektorých prípadoch sa môžeme stretnúť aj s označením JIS, ktoré odkazuje na japonskú normu. Vybrať si mikroskop vyhovujúci norme DIN je múdrym rozhodnutím. Normované rozmery a závity umožňujú, aby sme si zadovážili náhradné dielce skoro od hociktorého výrobcu v prípade, že sa niektorý z objektívov poškodí. V opačnom prípade sa môže stať, že výrobca už zanikol, objektív od iného výrobcu zas nie je kompatibilný s našim mikroskopom, čo veľmi ľahko môže znemožniť používanie nášho prístroja.
Pod dĺžkou tubusu rozumieme vzdialenosť medzi objektívom a vznikajúcou obrazovou rovinou (ktorú budeme pozorovať cez okulár). Vo všeobecnosti je to 160 mm. Táto hodnota je uvedená na objektíve. Na ňom niekedy vidíme znak nekonečna (∞) – to znamená, že pri optimálnej tvorbe obrazu svetelné lúče, ktoré smerujú k našim očiam, nie sú koherentné, ale paralelné. Znovu ich môžeme zaostriť tubusovou šošovkou. Je dôležité vedieť, že k objektívom nastaveným na nekonečno (tzv. systém Infinity) je potrebné vždy použiť vhodnú tubusovú šošovku. Pri systémoch so 160 milimetrami je prakticky možné použiť objektívy aj od iných výrobcov, keďže v týchto prípadoch tubusová šošovka nie je súčasťou mikroskopu.
Na objektívoch možno vidieť rozličné nápisy:
- zväčšenie objektívu (1x, 20x atď.). Zväčšenie objektívov môže byť označované aj farbami (čierna: 1x/1.25x; hnedá: 2x/2.25; červená: 4x/5x; žltá: 10x; zelená: 16x/20x; tyrkysová: 16x/22x; bledomodrá: 40x/50x; tmavomodrá: 60x/63x, biela alebo krémová – ktorá zároveň znamená aj olejovú imerziu – : 100x).
- dĺžka tubusu: 160 alebo ∞
- hrúbka krycieho sklíčka (typické je 0,17 mm). Môžeme sa ale stretnúť aj s hodnotou 0 (keď sa nepoužíva krycie sklíčko, napríklad pri analýze DNA) alebo s čiarou (keď hrúbka krycieho sklíčka je irelevantná – to je možné iba pri malom zväčšovaní) alebo s hodnotou 1 (1 mm, napríklad keď inverzným mikroskopom zospodu sledujeme Petriho misku).
- značenie Oil alebo HI (homogeneous immersion) pri používaní glycerínu. Keď toto značenie chýba, tak logicky musí ísť o suchú optiku.
Ďalšou dôležitou vlastnosťou nášho objektívu je, že je „achromatický“. Tento výraz znamená viac vecí. Po prvé, šošovky sú leštené tak (a aj z nich zostavené objektívy sú také), aby fungovali ako na farby korigovaný optický systém. Naprojektovanie a výroba objektívov, ktoré sa používajú v mikroskopoch, nie sú dokonalé, pri niektorých farbách sa obraz vytvára mimo roviny fókusu, a tak ho nevidíme, ale vynorí sa ako hmlistý obraz obklopujúci skúmaný objekt. Achromatické šošovky a šošovkové systémy sú korigované na túto farebnú chybu.
Po druhé, podľa noriem vzťahujúcich sa na achromatické objektívy, okolo ohniska je 60 % zorného poľa na ploche a nemôže sa objaviť nijaké optické skreslenie, ktoré by ináč mohlo byť spôsobené chybami v šošovkách.
Pri príprave objektívov a šošoviek sa veľmi presne treba držať opísaných procesov. V prípade achromatických systémov sa farebné chyby (chromatická aberácia) aj odklon roviny fókusu od roviny (sférická aberácia) objavujú pri vonkajších, periférnych častiach zorného poľa, čo tvorí asi jeho 40%. Rovina fókusu sa väčšinou v tomto pásme ohýba smerom nahor, čo je normálny jav. A keďže skúmaný objekt sledujeme väčšinou uprostred zorného poľa, často ani nezbadáme túto chybu. Možno, že si budeme myslieť, že potrebujeme dokonalý objektív, taký, ktorý v celých 100 percentách zorného poľa vytvára obraz bez najmenšieho skreslenia. Takúto objektívnu šošovku nazývame ako „planchromatická“ šošovka. Je veľmi drahá, väčšinou ju nájdeme len v zložitých lekárskych alebo bádateľských mikroskopoch, ktorých cena sa začína pri niekoľko tisíc eurách.
Vo väčšine prípadov achromatické objektívy sú absolútne dostačujúce na bežné využívanie v laboratóriách, školách alebo v domácnostiach. Nasledujúci stupeň po achromatických objektívoch tvorí kategória „semi-plan“. V týchto systémoch sa skreslenie objavuje len na 20 percentách zorného poľa, vo vonkajšej časti. Oproti týmto kvalitným systémom mikroskopy bežne dostupné v hračkárstvach disponujú len lacnými umelohmotnými šošovkami, ktoré vytvárajú celkom nevyužiteľný, hmlistý obraz.
Okuláre
Doteraz sme sa zaoberali s vlastnosťami objektívov, teraz si zaostrime pozornosť na šošovkový systém, ktorý sa nachádza najbližšie k našim očiam. Ten sa nazýva okulár alebo jednoducho očná šošovka. Odporúčame vybrať si taký model, v ktorom očná šošovka disponuje dostatočne veľkým zorným uhlom. Na týchto prístrojoch je šošovka slúžiaca na nahliadnutie očividne väčšia ako obvykle býva. Okuláre s veľkým zorným uhlom majú dve výhody. V prvom rade je oveľa jednoduchšie nájsť vhodnú pozíciu pri nahliadnutí. Príčina je tiež veľmi jednoduchá: stačí si len pomyslieť na to, aké ťažké je pozerať sa cez dieru vytvorenú ihlou, a naopak, o koľko jednoduchšie je to robiť pri otvore vo veľkosti väčšej mince. V takýchto šošovkách s veľkým zorným uhlom je priemer očnej šošovky asi 18 mm. Obzvlášť dôležité to môže byť, keď obraz v mikroskope chceme ukázať aj deťom. Okuláre s veľkým zorným uhlom premietnu samozrejme väčšiu plochu skúmaného objektu, v dôsledku čoho aj malé pohnutie vzorky môže byť dostačujúce na skúmanie celej vzorky.
Očné šošovky môžu byť aj vymeniteľné (prevažne sú to s 5x, 10x, 15x a 20x zväčšením). Pri vymieňaní rôznych zväčšení treba dávať pozor, aby sa prach nedostal do vnútra mikroskopu, kde by odstraňovanie nečistôt bolo veľmi ťažké. Pri vhodne zvolenej príprave výmenu môžeme uskutočniť aj za kratší čas ako jedna sekunda.
Je účelné si určiť, ktoré očné šošovky a objektívy používame najčastejšie. Tie potom môžeme namontovať na mikroskop, a podľa možností ani ich neodstránime. Kvôli ochrane proti prachu a iným nečistotám je dobré mikroskop zakryť, keď sa nepoužíva, respektíve čím menej vymieňať očné šošovky alebo okuláre.
Rozlíšenie
Musíme pochopiť, že rozlišovacia schopnosť mikroskopu (čiže schopnosť ukázať zvlášť jednotlivé, navzájom veľmi blízke body) závisí od objektívu. Očná šošovka len ďalej zväčšuje obraz s daným rozlíšením a veľkosťou, ktorý bol vytvorený objektívom. Najlepším príkladom je asi fotografia. Keď si odfotíme svoje ruky, a túto fotku zväčšíme na tisícnásobok pôvodných rozmerov, nebudeme na nej vidieť bunky tvoriace náš organizmus. V čase vzniku tejto fotky je rozlíšenie obrazu (čiže rozmery najmenších pozorovateľných častí) už dané. Prílišné zväčšovanie zapríčiní len zviditeľnenie zŕn použitého filmu, alebo sa pixely, ktoré tvoria samotný obraz v digitálnom svete, zväčšia na veľké štvorce. Aj rozlíšenie mikrospokopov (čiže rozmery tých najmenších častí, ktoré ešte môže očná šošovka zväčšiť) je podobným spôsobom určované objektívom mikroskopu. Očná šošovka vie zväčšovať len tie detaily, ktoré sú prítomné v obraze vytvorenom objektívom, ale nevie k obrazu dodať novšie, menšie detaily. Preto objektívy zabezpečujúce vyššiu mieru zväčšovania ukážu viac detailov v obraze, než objektívy rovnakej kvality, ale s nižšou mierou zväčšovania. Napríklad objektív so 40x zväčšovaním s očnou šošovkou s 10x zväčšovaním (čiže výsledné zväčšovanie je 40 x 10 = 400x) zabezpečí detailnejší obraz, ako 20x objektív s 20x očnou šošovkou – aj napriek rovnakému výslednému zväčšovaniu (20 x 20 = 400).
Vybrať si monokulárny alebo binokulárny mikroskop?
Často povstane otázka, či je lepšia jedna očná šošovka alebo dve. Je to otázka, na ktorú neexistuje jednoznačná odpoveď: závisí to od spôsobu používania a samozrejme od objemu financií, ktoré má človek k dispozícii. Keď mikroskop používame nepretržite dlhé hodiny, v každom prípade je nutný binokulárny mikroskop. Používanie tohto prístroja totiž oveľa menej unavuje oči. Možno ste si už všimli, že väčšina profesionálnych mikroskopov na trhu je dodávaná s dvoma očnými šošovkami, práve zo spomenutých dôvodov.
Keď mikroskop používa predovšetkým dieťa, môže sa stať, že monokulárny model bude vhodnejším – dôvodom je, že očný rozostup u detí je menší než u dospelých, čo sa môže ukázať ako problém pri nastavovaní mikroskopu. Pri binokulárnych mikroskopoch (keď sa vzdialenosť medzi očnými šošovkami nedá nastaviť na želateľnú nižšiu hodnotu), je účelné, ak deti používajú len jeden okulár.
Osvetlenie
S výnimkou prípadu, keď mikroskop používame nepretržite pri dennom svetle vo voľnej prírode, budeme potrebovať aj elektrický osvetľovací systém vhodnej kvality. Našťastie zber svetelných lúčov pomocou malého zrkadielka umiestneného pod stolčekom je už u väčšiny výrobcov mikroskopov minulosťou. Elektrické osvetlenie je oveľa pohodlnejšie, v každom prípade sa oplatí oželieť niekoľko eur navyše. Možno na prvý pohľad sa to nezdá ako dôležitá vec, predsa sú podstatné rozdiely medzi troma typmi osvetľovacích systémov.
Žiarovka
S najväčšou pravdepodobnosťou je to najlacnejšie dostupná forma osvetlenia. Aj vo svojom byte nájdeme asi veľmi veľa týchto svetelných telies: v nich sa nachádza tenký kovový drôt, ktorý sa vplyvom cez neho pretekajúceho elektrického prúdu zahreje a začne svietiť. Žiarovka je lacný, stály zdroj svetla, ale má aj niekoľko negatív. Ňou vytvorené svetlo má žltkastý podtón, ktorý môže ovplyvniť správnosť farieb pri skúmaných vzorkách. Častokrát to samozrejme neznamená veľký problém. Oveľa závažnejším nedostatkom je, že žiarovka vyžaruje značné množstvo tepla, môže sa zohriať aj na 180 stupňov Celsia. Vzniknuté teplo môže vzorku ľahko vysušiť, ba dokonca môže zničiť živé organizmy, ktoré môžeme pozorovať v niekoľkých kvapkách vody.
Ďalším problémom je, že keď boli tieto osvetľovacie žiarovky rozšírené, ešte neexistovala nijaká normovaná žiarovka. V dôsledku toho bolo, respektíve je v obehu niekoľko sto rôznych žiaroviek k mikroskopom, a tak nájsť ten vhodný typ je dosť ťažké. Žiarovky možno vyrábať a montovať do mikroskopov veľmi hospodárne. Na väčšine týchto prístrojov nájdeme jediné tlačidlo na zapnutie/vypnutie a nie je pri nich možnosť regulácie intenzity osvetlenia. Pri ostatných druhoch osvetlenia sú potrebné vycibrenejšie nástroje, ktorých výroba je drahšia, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa oplatí zniesť aj tieto vyššie náklady.
Žiarivky
Niekoľko žiariviek asi nájdeme aj vo svojej domácnosti. V žiarivkách sú rozličné plyny, ktoré pod napätím produkujú svetlo. Ich cena je o niečo vyššia, ale ich spotreba je zas nižšia, ako pri žiarovkách. Disponujú mnohými vlastnosťami, vďaka ktorým sú vhodné na používanie v mikroskopoch. V prvom rade ich svetlo je belšie, viac sa podobá k prírodnému svetlu Slnka. Vďaka tejto belšej farbe je prirodzenejšia aj farba skúmaných vzoriek. Ďalším pozitívom je, že žiarivky vyprodukujú iba malé množstvo tepla, zohrejú sa asi na 32 stupňov Celsia. Pri takej nízkej hodnote sa aj citlivé malé živočíchy dajú skúmať dlhé hodiny. S najväčšou pravdepodobnosťou práve žiarivky budú predstavovať najvhodnejší zdroj svetla. Tým ich robí studené osvetľovacie teleso a farebná teplota. Napríklad z hľadiska jasu jedna 7 wattová žiarivka vyrobí toľko svetla ako jedna 20 wattová žiarovka, 5 wattová žiarivka zas toľko, ako jedna 15 wattová žiarovka.
LED
Osvetlenie pomocou LED predstavuje najnovší technický postup v súvislosti so svetelnými zdrojmi v mikroskopoch. LED spotrebujú veľmi málo energie, ich životnosť je prakticky nekonečná a v prípade mnohých mikroskopov sa napájajú znovunabíjacími akumulátormi, preto nie je potrebný sieťový elektrický prúd. Nimi vyrobené svetlo má studenú farebnú teplotu, podobne ako pri žiarivkách. Ak si zvolíme osvetlenie LED, je praktické si vybrať model s nastaviteľnou intenzitou svetla. Totiž LED-ové osvetlenie môže byť v mnohých prípadoch jednoducho príliš silné. Ak mikroskop nevyužíva sieťovú elektrinu, snažme sa aj o to, aby v nami vybranom modeli zabezpečovali energiu normované batérie alebo akumulátory (napr. AA NiMH) – a nie špeciálne, unikátne akumulátory. Preto keď sa akumulátor dostane ku koncu svojej životnosti (asi po 500–1000 nabíjaniach), nový zdroj energie sa dá veľmi ľahko zaobstarať. Keďže LED-ové svetlo je modrasté, rozlíšenie mikroskopu sa zvyšuje (preto zvyknú používať v mikroskopoch modrý farebný filter: vlnová dĺžka modrého svetla je kratšia, preto rozlíšenie môže byť o 1,5–2x-krát väčšie ako pri červenom svetle). Na druhej strane treba dodať, že nie je isté, že dosiahnutý obraz bude farebne verný.
Halogénové lampy
Stretneme sa s nimi v prvom rade v lekárskych a bádateľských mikroskopoch. Ich svetlo je typické biele, svetlé, koncentrované. Tieto mikroskopy sa väčšinou dodávajú aj s nástrojom na znižovanie intenzity svetla, ktoré je schopné znížiť aj množstvo vyrobeného tepla. Ak si kupujeme binokulárny mikroskop, kvôli množstvu vyžarovaného svetla je účelné hľadať model s LED-ovým alebo halogénovým osvetlením.
Nastavenie ostrosti
Úlohou zaostrovacieho systému je, aby sme skúmanú vzorku mohli dostať presne do takej vzdialenosti, ktorú si vyžaduje fókus objektívu. Na mikroskope sa nachádza jedna alebo dve skrutky, respektíve jedna trecia spojka.
Silný fókus
Na každom mikroskope je aspoň jedna skrutka – na silnú fokusáciu. Ak nájdeme len jednu skrutku na nastavenie ostrosti, to bude na silnú fokusáciu, pomocou ktorej môžeme nastaviť ostrosť rýchlo, ale menej presne. Často je ťažkou úlohou dosiahnuť dokonalý fókus len pomocou tejto skrutky, na druhej strane viacerí bez problémov používajú svoj prístroj len so skrutkou na silnú fokusáciu.
Jemný fókus
V minulosti sa osobitná skrutka na jemnú fokusáciu nachádzala len na profesionálnych mikroskopoch. Našťastie dnes sa už s ňou môžeme stretnúť aj na čoraz väčšom počte lacnejších modelov. Jej dôležitosť si uvedomíme, ak si pomyslíme, čo sa stane, keď budeme niečo skúmať s príliš malým zväčšením. Dobre si pamätáme, že skúmaný objekt pozorujeme pomocou mikroskopu v jeho zväčšenej podobe. Väčšinou však nemyslíme na to, že mikroskop nezväčšuje iba v rovine, ktorá je kolmá na smer nášho pohľadu, ale aj „zvislo“. Napríklad, keď sledujeme objekt s hrúbkou, akú má obyčajný list papiera a so 400x zväčšením, v mikroskope vidíme taký objekt, ktorého hrúbka zodpovedá jednej 800 stranovej knihe! (Myslime na to, že čísla sa nachádzajú na obidvoch stranách knihy, preto sa jedna 800 stranová kniha skladá zo 400 listov.) Práve preto je potrebné nastaviť ostrosť s vhodnou jemnosťou, a vtedy nám do značnej miery pomáha skrutka na jemnú fokusáciu. Keď táto skrutka chýba, tak pri skúmaní jednej zloženej štruktúry – napríklad tenkých krídiel muchy – môžu zostať skryté mnohé detaily. Je dôležité myslieť na to, že keď si zvolíme model bez skrutky na jemnú fokusáciu s cieľom znížiť výdavky, tak ani v budúcnosti ju nemožno dodatočne namontovať na model, ktorého pôvodne nebola súčasťou. Nezabudnime ani na to, že bez skrutky na jemnú fokusáciu vlastne nevieme využiť schopnosť nášho modelu zväčšovať na viac ako 400x, lebo v týchto prípadoch prakticky nevieme zaostriť obraz. Buďme pozorní aj pri výbere skrutky na fokusáciu na zvolenom prístroji. Presvedčme sa, či sa fokusácia ozaj uskutočňuje jemnejšie – oveľa jemnejšie, ako pri skrutke na hrubú fokusáciu.
Konštrukcia zaostrovacieho systému
Okrem tlačidiel sú veľmi dôležité aj ostatné časti systému nastavenia ostrosti – tie, ktoré priamo nevidíme. Naším cieľom je byť spokojní dlhé roky pri používaní prístroja, preto je dôležité dbať o to, aby aj skryté časti tohto mechanizmu boli vyrobené z kovu. Existuje mnoho, ináč výborných mikroskopov, v ktorých použili umelohmotné ozubené kolesá, ktorých trvanlivosť je do značnej miery otázna. Ak prístroj chceme používať dlhodobo, mali by sme sa vyhýbať takým modelom, ktorých systém ostrosti obsahuje aj umelohmotné súčiastky. Žiaľ musíme konštatovať, že existuje viacero takých mikroskopov, pri ktorých je mechanizmus potrebný na fokusáciu vyrobený z kovu a aj skrutky držiace stolček sú vyrobené z kovu, ale samotný stolček je z umelej hmoty. Dá sa to dobre používať, ale kovové verzie sú oveľa masívnejšie.
Trecia spojka
Ľuďom, ktorí nemajú prax v používaní mikroskopov, sa môže stať, že fókus sa budú snažiť ďalej hýbať smerom nadol alebo nahor aj po dosiahnutí koncovej polohy. Na niektorých modeloch sa nachádza, čo umožňuje točenie skrutky na fokusáciu aj v týchto prípadoch bez toho, že by sa mechanizmus reálne hýbal.
Kondenzor
Skoro v každom mikroskope nájdeme kondenzor. Táto malá sklená šošovka sa nachádza pod stolčekom a jej úlohou je fokusácia svetla. Svetelný lúč vstupuje cez spodok šošovky, ktorá ho potom sformuje do sveteľného kužeľa, a tak sa vzorka môže vhodne osvietiť. Ohýbateľný kondenzor umiestnený pod stolčekom dostáva zvlášť dôležitú úlohu vtedy, ak používame veľmi veľké zväčšovania (1000x a viac), keď potrebujeme veľké množstvo svetla. Už sme videli, že aké je dôležité pri veľkých zväčšeniach nastaviť vzorku presne na rovinu fókusu. A keďže aj kondenzor je ohýbateľný, aj svetelný kužeľ možno upriamiť na želateľnú časť vzorky. Spomedzi kondenzorov je najrozšírenejší tzv. Abbe-kondenzor.
Bez toho, že by sme zašli príliš do podrobností, je potrebné sa zoznámiť s pojmom numerickej apertúry (NA), čo slúži na opis kondenzora. Pri projektovaní mikroskopu sa tým zaoberajú, ale je dôležité vedieť, že keď chceme namontovať nové objektívy na náš mikroskop (napr. objektív s 100x olejovou imerziou), v tom prípade hodnota numerickej apertúry kondenzora musí byť vyššia ako hodnota NA pridaného objektívu – alebo sa prinajmenšom s ňou zhodovať. Ak pracujeme pri zväčšení 400x, k našej práci môže byť vhodný aj fixovaný, neohýbateľný kondenzor, ktorého NA-hodnota je 0,65. Ale ak chceme použiť aj 1000x zväčšenie, pri ktorom má objektív hodnotu NA okolo 1,25, budeme potrebovať jeden podobný, ohýbateľný kondenzor, ktorého NA-hodnota je tiež 1,25. Ako sme už spomenuli, výrobcovia to aj majú na zreteli, a zároveň to je aj jedným z dôvodov, prečo nemôžeme dosiahnuť s niektorými mikroskopmi zväčšenie 1000x.
Držiaky na filtre
Jednoduchý držiak na filtre a integrované filtre možno nájsť vo viacerých mikroskopoch. Môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zvyšovaní kontrastu, respektíve pri vytváraní obrazu so správnou farebnosťou. V niektorých prípadoch môže byť žiaduce použiť aj farebné filtre, aby sa predišlo použitiu takých farbív, ktoré by mohli byť škodlivé pre skúmané živočíchy.
Stolček
Viacerí z nás si už zvykli na to, že vzorku na stolčeku posúvame rukami, čo vo veľkej väčšine prípadov dokonale postačuje. Existuje ale taký nástroj, ktorý posúva vzorku oveľa jemnejšie. Je to mechanický stolček. Je to užitočný doplnok, ktorý je prevažne voliteľným príslušenstvom pri lacnejších mikroskopoch, ale pri lekárskych alebo bádateľských mikroskopoch je dodávaný spolu s nimi. Na mechanickom stolčeku sa nachádzajú dve skrutky. Točením jednej sa vzorka pohybuje smerom dopredu a dozadu, pomocou druhej smerom doprava a doľava. Skrutkami sa vzorka posúva veľmi pomaly a presne. Ak pracujeme aj s veľkými zväčšeniami, takýto mechanický stolček môže byť veľmi užitočný. Napríklad v prípade 1000x zväčšenia aj najmenšie posunutie vzorky, pri ktorom sa jej dotýkame rukami, môže mať za následok, že skúmaná vzorka sa dostane celkom mimo zorného poľa. Viacerí už pri 400x zväčšení považujú jeho použitie za nevyhnutné. Mechanický stolček môže dobre poslúžiť, hoci väčšinou nie je bezpodmienečne nutný. Ak neskôr sa predsa len rozhodneme zaobstarať si ho, bude to jednoduché, lebo rozmery a puzdrá potrebné na jeho namontovanie sú normované. Napriek tomu lepším rozhodnutím by bolo ho kúpiť už hneď s mikroskopom.
Olejová imerzia
V prípade veľkých zväčšení je možnosť využiť techniku tzv. olejovej imerzie. Vtedy treba na sklíčko nakvapkať veľmi malé množstvo špeciálnej tekutiny, a potom treba objektívnu šošovku zapustiť do tejto tekutiny, a to dosiahneme pohybom hlavy mikroskopu smerom nadol. Týmto krokom sa šošovkový systém objektívu, kvapka oleja a sklíčko stávajú z optického hľadiska jedným celkom, čo má za následok významné zvýšenie kvality obrazu. Tento postup môžete použiť, ak sa na objektíve nachádza značenie „O“ alebo „Oil“ (olej). Na sklíčko s preparátom kvapnite zo špeciálneho cédrového oleja, potom sklíčko s preparátom umiestnite na stolček pod objektív. Predtým, než sa pozriete do okulára, presvedčite sa, či olej celkom vypĺňa priestor medzi sklíčkom a objektívom. Dbajte o to, aby ste použili čo najmenšie množstvo oleja a aby sa ten nedostal na iné časti mikroskopu. Po skončení pozorovania nasajte olej zo sklíčka do špeciálnej utierky slúžiacej na čistenie šošovky a očistite aj šošovku objektívu.
Dúfame , že uvedené informácie Vám pomôžu pre správne rozhodnutie kúpi mikroskopu pre vaše potreby
Nastavenie mikroskopu - video návod. Aktivujte si titulky.
Nastavenie mikroskopu - video návod. Aktivujte si titulky.
